Naša firma vznikla pred pár rokmi. Jej zakladatelmi sú Tomáš Mihala, Jakub Mihala a Patrik Mihala. Nie je zaregistrovana v ziadnom registry z dôvodu, ze s nicim neobchodujeme.
Je to polygenetická megavrása. Má asymetricky postavené kryštalické jadro, ktoré sa na V stýka s paleogénnymi a neogénnymi útvarmi, na J, Z a S zapadá pod intenzívne zvrásnené paleozoické a mezozoické série. Kryštalické jadro sa tiahne v súvislom pásme od doliny Valeianskeho potoka po dolinu Oravy. Mladopaleozoický obal vystupuje iba v Lúčanskej Fatre. Je to pruh spodnotriasových kremencov a kremitých pieskovcov (medzi Streenianskym prielomom a Belianskou dolinou) a polohy lavicovitých vápencov, pestrých bridlíc, lokálne kremencov v hlavnom hrebeni medzi Suchým a Chlebom. Súvrstvia krížňanského príkrovu v Lúčanskej Fatre vystupujú od Medzihorského potoka po Streeniansky prielom (strednotriasové odolné gutensteinské vápence) a v južnej easti od doliny Bystrieky a Valeianskeho potoka. Krížoanský príkrov buduje aj severné svahy Krivánskej Fatry. Prvky choeského príkrovu sú v Lúeanskej Fatre len v južnej easti v oblasti K3aku. V Krivánskej Fatre buduje západné okraje. Sú to masívne odolné dolomity prestúpené slabšími polohami vápencov s vložkami nevápnitých hornín. V sedle medzi Malým a Ve3kým Rozsutcom vystupujú v nadloží choeského príkrovu prvky centrálnokarpatského paleogénu.
Dolné okraje pohoria do výšky 600 m.n.m. patria do mierne teplej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou +16°C až +17°C, januárovou –4°C až –4,5°C. Vo vyšších polohách je chladná oblasť s priemernou júlovou teplotou +10°C až +12°C a januárovou –7,5°C až –8,5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje v nižších polohách 800 až 900mm a vo vyšších 1200 až 1400mm. V dôsledku prevládajúcich Z a SZ vetrov sú Z a SZ svahy bohatšie na zrážky. Hrebeňové polohy patria k najveternejším na Slovensku.
Patrí k povodiu Váhu a južné okraje k povodiu Nitry. Z pohoria stekajú vodnaté bystriny, ktorých je najviac v žulovej časti (nepriepustné podložie), menej povrchových tokov majú vápence a dolomity, kde sa voda dostáva do systému krasových vôd. Toky patria do stredohorského režimu s max v marci apríli a v máji, min v zime. Tektonické poruchy na styku pohoria s kotlinami podmieňujú výskyt minerálnych prameňov.
Na žulových horninách asi od 500 do 1200m.n.m. sú rozličné kyslé hnedé pôdy. Nad 1200m.n.m. na mierne sklonenom reliéfe sú podzoly, v depresiách rašelinové pôdy. Na karbonátových horninách sú rendziny a hnedé rendziny, pozdĺž tokov nivné pôdy.
Patrí do obvodu Vysokých Karpát, do okresu Fatra. Najviac je zalesnená bučinami vo vyšších polohách s prímesou jedle a smreka. V najvyšších polohách je pásmo kosodreviny. Na skalnatých miestach je borovica. V najnižších polohách sú teplomilné druhy (dub zimný, brest poľný a hrab). Bylinný podrast na kyslých horninách: chvostík jedľovitý, zlatobyľ obyčajná alpínska, prasatnica jednoúborná, podbelica alpínska, papradka alpínska. Na karbonátoch: zvonček maličký, kostrava tatranská, ostrica pevná, iskerník veľhorský, soldanelka karpatská, lomikameň vždyzelený, poniklec slovenský, klinček včasný.
Pre toto územie sú charakteristické druhy: vretenica obyčajná, trasochvost horský, bežec vrchovský, glaciálny relikt myšovka vrchovská, sokol sťahovavý, výr skalný, murárik červenokrídly, medveď hnedý, rys ostrovid, dubník trojprstý, hýľ obyčajný, jariabok hôrny, tetrov obyčajný, orešnica perlavá, na holiach je treťohorný relikt behúnik podzemný.